a ja som bola nutena hladat si zamestnanie. Kto si ako absolvent hladal pracu v mensom meste si asi vie predstavit kolko namahy a konkurzov ma to stalo. Ked mi konecne prisla jedna obalka s odpovedou prijata, bola som happy. Nastupila som do novej prace a musim povedat, ze som mala stastie na super kolegyne. A potom sa to stalo, nic netusiac som si hovela na svojej tazko vybojovanej uradnickej stolicke , ked mi zazvonil mobil a mila pani z agentury ma informovala, ze vsetko prehodnotili a program mi bol schvaleny a mozem si ist pre viza.........Asi si viete predstavit ten sok ..... a co teraz USA alebo praca???? Moje teple uradnicke miestecko, alebo kazdodenne speakovanie ....Bud mate vsetko (teda aj pracu aj USA) alebo nic, teda krvopotne zhanate pracu a USA vam neschvalia. Ten Murphy mal so svojimi zakonmi asi predsa len pravdu.V takomto pripade velkeho rozhodnutia necakajte, ze vam to niekto ulahci .... ti mladsi by s vami okamzite menili a ti starsi volia istotu miesta a domova.A kedze ja sa pocitam este stale medzi tych mladsich s tazkym srdcom som si 3.1.2005 isla pre viza, 10.1.2005 dala vypoved (dnes som posledny den v praci aj je mi smutno) a 24.1.2005 letim do USA.Nabuduce o kontrolach na ambasade v Bratislave ..............
14. jan 2005 o 05:30
Páči sa: 0x
Prečítané: 620x
Niekedy je rozhodovanie velmi tazke
Od augusta som tuzila po jedinej veci, vypadnut odtialto do USA, zucasnit sa programu INTERNSHIP – pre tych neznalych sa to da nazvat aj absolventska prax. Vsetko sa mi ale nejako zamotalo, program mi neschvalili .........
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)